Daný text je úryvok z Hospodárskych novín, kde sa Lucky a Dana opýtali rôzne otázky, ktoré nám priblížia ich zoznámenie, vznik ich podnikania a dokonca aj ich spoločné fungovanie a domácnosť.

Zoznámenie

Lucia: Jedného pekného dňa sme sa stretli prostredníctvom našich známych. Padli sme si do oka, dobre sa nám spolu komunikovalo. Tak sme si povedali, že ideme na rande.
Daniel: (smiech) Nič viac k tomu netreba dodávať.

Spoločné a rozdielne

Daniel: Ja som motorkár a Lucka je pole dancerka, čo je trochu zvláštnosť.
Lucia: Sme v niečom protiklady. Ty si drsný motorkár a ja jemná tanečníčka. A osobnostné rozdiely? Ja som introvert a Daniel extrovert. Ešte k tomu exhibicionista. 

Lucia: Máme dosť spoločných záujmov, aj preto sme sa dali na takéto podnikanie. Bol to Danielov nápad, ja som ho v tom podporila. Motorky síce nie sú úplne môj koníček, ale zdieľam ho s Danielom. Jemu sa pole dance páči, skúša nejaké veci.
Daniel: Je to úplne iné, ako napríklad posilňovňa alebo cross fit, zapájajú sa pri tom úplne iné svaly. A rozhodne je to šport aj pre chlapov. Navyše mužský pole dance nie je o tej ladnosti, ale skôr o technike. 
Lucia: Takže oboch nás to chytilo, mňa pred siedmymi rokmi a chcem sa tomu venovať, pokiaľ sa bude dať. 

Daniel: Našou najväčšou spoločnou záľubou je asi nakupovanie tovaru pre náš obchod (smiech).
Lucia: To je koníček?
Daniel: To je podľa mňa absolútny koníček. Aj včera sme pozerali katalóg topánok. Je to možno na chlapa čudné, ale pre mňa je to zábava. Zisťujem, či sa trafíme do vkusu zákazníkov. 

Spoločné podnikanie

Daniel: Najskôr sme prevzali internetový obchod s pomôckami a odevmi pre pole dance, a potom sme sa rozhodli, že pôjdeme aj do kamenného obchodu. Sídli v Trnave, kam majú blízko Bratislavčania, aj Trenčania,  jednoducho ľudia z celého západného Slovenska.
Lucia: Pre kamenný obchod sme sa rozhodli aj preto, lebo toto oblečenie je dosť špecifické a je naozaj dobré si ho vyskúšať. 

Daniel: Okrem toho máme voľnočasové dámske oblečenie napríklad na fitnes, ale aj šaty na tango. A nájdu sa aj exotickejšie a extravagantnejšie kusy odevov. Na Slovensku a ani v okolitých krajinách tiež neexistuje kamenný obchod, v ktorom by sa predávali pole dancové tyče. Podobný sa nachádza jedine (na severe Talianska), v Toskánsku.
Lucia: Dávame si záležať tiež na tom, aby sa oblečenie aj vyrábalo v krajine, v ktorej sídli daná spoločnosť. 

Daniel: O každodenných chod obchodu sa starám ja, Lucka normálne pracuje v zamestnaní. Je to trochu zvláštnosť, že dvojmetrový chlap predáva v podstate v butiku... ale je to fajn (úsmev).
Lucia: No a ja vo voľnom čase alebo cez víkendy pomáham Danielovi riešiť biznisové záležitosti. Nie vždy sa zhodneme, ale vždy nájdeme spoločný stred. Daniel má ako predavač lepší prehľad, na čo sa dámy reálne zameriavajú. Robí preto aj objednávky, navyberá veci, ja si to pozriem, poviem, čo je už príliš (úsmev). 

Domácnosť

Lucia: Ako funguje domácnosť? Zaujímavo (úsmev). Máme vlastne dve. Ja pochádzam z Trnavy, tam aj pracujem, tam mám svoj byt. A Daniel má tiež svoju domácnosť.
Daniel: Ja som pôvodne z Bratislavy, zo Starého mesta. Keď som sa však rozhodol pre vlastné bývanie, ceny v Bratislave boli neúnosné, tak som sa rozhodol stavať na vidieku, kde sme mali veľkú záhradu. Tam som postavil dom – a to je tá druhá domácnosť.

Lucia: Naše domácnosti sú od seba vzdialené asi hodinku, takže nám zaberie dosť času cestovanie, čo mi celkom prekáža. Nie som na to zvyknutá.
Daniel: Ja zas áno, lebo som roky dochádzal do Bratislavy. Ale pre Lucku je to cestovanie ťažké...
Lucia: Najmä ráno!
Daniel: Nie sme ranostajovia, radšej sme dlho do večera hore. Ranné vstávanie bolo pre mňa vždy peklom (smiech). 
Lucia: Aj pre mňa, a teraz o to viac, keď musím vstávať o hodinu skôr, ako som bola zvyknutá. Takže domácnosti sú dve, to znamená, že ani jedna nie je stopercentná. 
Daniel: Takže sa stáva, že jeden vyhlási: nemám nič v chladničke! A druhý: ale ja mám, zlato, však dôjdi (smiech).  
Lucia: Áno, stáva sa také (smiech). A či máme podelené práce? Ono je to tak, že moju domácnosť si riešim sama, našu spoločnú riešime viac menej spoločne. Čo sa týka záhrady, tam sa ja veľmi neangažujem. 

Daniel: My sme kedysi chodili na chatu k dedkovi a na všelijaké ďalšie chalupy a vždy to bolo o tom, že keď už si tu, tak poď pomôcť. To človeka od záhrady skôr odradí. Takže v tej mojej je to navoľno. Ale kosiť trávu s traktorom ma baví. Keď niečo nakúpime, väčšinou to mám dlho v kvetináčoch. Aj teraz, ešte som to stále nevysadil a už by som aj mal. Možno tento víkend sa mi to konečne podarí.
Lucia: Ale to si hovoríme každý víkend (smiech).

Tak a teraz nás už poznáte o kúsok viac. Ak vás zaujímajú bližšie otázky o našom eshop a butiku PoleDance32, chceli by ste sa informovať o oblečení či príslušenstve, určite nás kontaktuje, radi vám odpovieme na vaše otázky aj poradíme.